„O Tvojich svedectvách chcem hovoriť, pred kráľmi sa nezahanbím.“
Žalm 119, 46
Vážení a milí bratia a sestry v Kristu Ježiši!
Slová žalmistu, ktoré sme teraz počuli sú napísané na prvej strane Augsburského vyznania, ku ktorému sa ako cirkev hlásime a ktoré považujeme za správne vyznanie kresťanskej viery. 25. júna tohto roku si pripomíname 490. výročie od momentu, kedy toto vyznanie bolo prečítané na ríšskom sneme pred cisárom Karolom V., v meste na juhu Nemecka, v meste Augsburg. Ako každé výročie, tak aj toto pred nás kladie otázky typu – sme evanjelici augsburského vyznania: Čo to pre nás znamená? Rozumieme tomu čo je to augsburské vyznanie? Ako poznáme augsburské vyznanie? Ako sa ono premieta do nášho života? Ako je pre nás dôležité, aby sme túto svoju časť identity niesli do sveta medzi ľudí? A možno nám napadne ešte mnoho ďalších otázok v súvislosti s týmto výročím, či samotným „Augsburským vyznaním“. Už samotné slová žalmistu nám naznačujú, či ponúkajú odpovede na tieto a podobné otázky.
Ako kresťania máme úlohu danú nám Pánom Ježišom, a to „činiť ľudí učeníkmi Pána Ježiša“ (Mt 28, 18 – 20). To znamená vydávať svedectvo o Trojjedinom Bohu Otcovi – Stvoriteľovi, Jeho Synovi, Pánovi Ježišovi – našom Pánovi a Spasiteľovi, o Duchu Svätom – Posvätiteľovi a Udržiavateľovi cirkvi a privádzať ich do cirkvi.
Túto úlohu plní „Augsburské vyznanie“. Chce vydávať a vydáva svedectvo človeku vo svete o viere v Trojjediného Boha na základe Písma svätého. Keď malo byť Augsburské vyznanie prednesené na sneme pred cisárom jeden zo signatárov Augsburského vyznania, saský kancelár Brück povedal: „Boh chráň aby ste ma vylúčili spomedzi seba; ja s vami chcem vyznať svojho Pána Krista.“ A podobne Wolfgang Anhaltský sa pridal:
„Vykonal som nejednu jazdu za svojich dobrých priateľov, môj Kristus Pán si zaslúži, aby som sa aj pre Neho niečoho odvážil“. A tak sa stalo, že aj títo šľachtici, predstavitelia svetského stavu vydali svedectvo.
Toto výročie nech nás teda v prvom rade povzbudzuje vydávať svedectvo nie len pred „mocnými“ tohto sveta ale pred všetkými ľuďmi. Dnes je totiž oveľa ťažšie byť hodnoverným a zrozumiteľným svedkom evanjelia – evanjelikom – v spoločnosti kde nie je záujem o osobnú vieru v Boha ako Ho poznávame v Písme svätom. Augsburské vyznanie jasne, zrozumiteľne dáva poznávať obsah a podstatu kresťanského učenia.
Druhou, veľmi dôležitou úlohou vyznania a teda aj „Augsburského vyznania“ je obrana našej viery. Dennodenne sme konfrontovaní s rôznymi názormi, myšlienkovými prúdmi, filozofiami, životnými „vyznaniami“ či dokonca so sektami, sektárskymi myšlienkami, ktoré sa vkrádajú záludným spôsobom aj do cirkvi. Aby sme nepodľahli rôznym pokušeniam a zachovali si pevnú vieru v Pána Ježiša, založené na Písme svätom, je tu toto vyznanie pre zachovanie správneho kresťanského postoja v živote.
Prajem Vám, milí bratia a sestry, aby vám toto výročie pripomenulo podstatu a význam toho, prečo sme evanjelikmi augsburského vyznania, aby vás povzbudzovalo vydávať svedectvo o našom Pánovi v Trojici
nerozdielnom a pomáhalo nachádzať istotu v čase skúšok viery.
Marián Čop, biskup ECAV v ČR
V Prahe 18.6.2020