Vložím do vás svojho ducha, ožijete a zložím vás na vašu pôdu; potom poznáte, že ja, Hospodin, som povedal i splním to – znie výrok Hospodina, Pána.
Ezechiel 37, 14
Vážení a milí bratia a sestry v Kristu Ježiši!
Prihováram sa Vám pri príležitosti sviatkov Veľkej noci vo výnimočnej situácii. Tohto roku sa nemôžeme stretnúť na službách Božích. Nemohli sme sa stretnúť a pripomenúť si spoločne v chráme Božom ustanovenie sviatosti Večere Pánovej, prežiť udalosti Veľkého piatka a nemôžeme v spoločnom zhromaždení spievať slávnostne „Haleluja! Chválime Ťa Pane, za nesmiernu Tvoju lásku k nám. Anjel Boží odvalil už kameň, Haleluja, vznes sa k výšinám. Svätý Bože, Ty si mocným Pánom, zvelebujeme Tvoj božský čin, že si vzkriesil Krista v slávne ráno, všemohúci večný Hospodin.“ (ES 130) Aj keď nemôžeme byť v spoločnom zhromaždení, verím, že sme spolu v mysli a duchu pri spoločných modlitbách alebo prostredníctvom video služieb Božích a každý vo svojich domácnostiach oslavujeme nášho nebeského Otca za Jeho čin vzkriesenia Pána Ježiša. Pretože táto zvesť evanjelia zostáva tou najdôležitejšou aj v tejto dobe. Vonkajšie okolnosti môžu byť nepriaznivé, ale podstata zvesti evanjelia nás obživuje, povzbudzuje a dáva radosť všetkým doma, v kruhu svojich najbližších!
Popri tejto zvesti radosti si uvedomujme a majme na pamäti, že dnes je mnoho tých, ktorí trpia následkami a zdravotnými problémami vírusu rozšíreného po celom svete, ale aj ďalšími chorobami, ťažkosťami života, ktoré vyplývajú z ekonomickej krízy. Vzkriesený Kristus nás pozýva k priamej účasti na potrebách núdznych materiálne, ale aj duchovne. Keď v to veľkonočné ráno išli ženy k hrobu Pána Ježiša, jednou z tých myšlienok, ktoré im prebehli hlavou a ktoré evanjelista zaznamenal bolo, že hrob je zatvorený ťažkým kameňom, ktorý ony samé nedokážu odvaliť. Ten kameň je symbolom ťažkostí a prekážok, ktoré sami nedokážeme uniesť, zvládnuť. Je možné, milý brat a sestra, že máš podobný problém, ťažkosti a pocit, že už sám/a ďalej nevládzeš. Je možné, že niekto v našej blízkosti má taký pocit. To, čo nedokážeme uniesť sami, je však možné uniesť spoločne. V tom je vzácnosť daru spoločenstva rodiny, blízkych a v neposlednom rade aj cirkvi. Tu nie sme sami.
V prvom rade máme zasľúbenie nášho nebeského Otca, že nás nenecháva samotných. Jeho slová adresované nám prostredníctvom proroka Ezechiela hovoria o tom, že Jeho pôsobením (Jeho ducha), ožijeme. Božie pôsobenie pri nás nám dáva novú silu. Je potrebné spoľahnúť sa na Neho. Veď Jeho slovo sa vždy naplnilo. Práve sviatky Veľkej noci sú toho najlepším dôkazom. Ten, ktorý vzkriesil Krista, dáva aj nám vždy novú silu, nový život, nové možnosti. Na neho sa spoliehajte vo svojich ťažkostiach a od Neho očakávajte pomoc. Veď to On odvalil tú najväčšiu prekážku v našom živote. Ježiš žije a my môžeme spolu s náboženským pevcom vyznať: „Ježiš žije a ja s ním! Kde je, smrť, kde hrôza tvoja? On víťazstvom preslávnym i mne život vybojoval. Svetlo svojim zosiela, v tom je moja dôvera.“ (ES 136)
My sami smieme prispieť nie len svojou pevnou vierou ale aj skutkom k tomu, aby život a radosť víťazili nad negatívnymi myšlienkami, apatiou a bezmocnosťou. Predovšetkým tým, že nebudeme prehliadať problémy ľudí žijúcich okolo nás. Skúsme v tomto čase nájsť možnosť byť svojim najbližším, susedom, priateľom, či spolupracovníkom blízko a povedať im, že nie sú sami vo svojich ťažkostiach. Hľadajme riešenia a podľa svojich možností ponúknime pomoc. A tak môžeme byť tvorcami pokoja. Vo vzájomnej úcte a pomoci môžeme potom spoločne prežívať radosť a spievať z plného hrdla a v zmysle hesla ECAV v ČR pre rok 2020, ktorým je vyznanie a pokora vyznávať: „Ježiš žije a ja s Ním…“
Prajem Vám požehnané Veľkonočné sviatky, naplnené radosťou zo Vzkrieseného Krista
Marián Čop, biskup ECAV v ČR
V Prahe 7.4.2020
